Po stopách nožov – Pizza Pub Tank

Dovolil by som si citovať známy cimrmanovský výrok z divadelnej hry Hospoda na mýtince: “Otevřel si hospodu a oni mu tam, prevíti, chodili lidi.”

Nie je žiadnym tajomstvom, že som veľkým fanúšikom televízneho formátu “Áno Šéfe”. Už keď Zdeněk Pohlreich prevzal tento formát od Gordona Ramsayho, chcel som vycestovať do Českej Republiky a pozrieť sa na miesta ktoré navštívil. No napriek mojim nekonečným cestám do Českej Republiky, sa mi málo kedy podarilo navštíviť niektorú z prevádzok kde pomáhal. Svoje návštevy som stále odkladal a roky plynuli a plynuli. Prevádzky postupne menili majiteľov a koncepty až do momentu, ked ich potenciálna návšteva stratila akýkoľvek význam.
Keď Jaroslav Žídek tento formát prevzal, otvorili sa mi nové možnosti. Niekoľko jeho prevádzok som navštívil. Žiaľ, jeho séria prišla tak rýchlo ako aj odišla. Opäť som stratil motiváciu. Tentokrát štafetu prebral Martin Novák v relácii Na Nože a ja som si povedal že už je načase nezopakovať rovnakú chybu.
V sérii “Po stopách nožov” sa spolu pozrieme na reštaurácie ktoré Martin Novák navštívil a pomohol im. A samozrejme spravíme to spolu mojim už známym a overeným štýlom. Exkluzívna možnosť sa mi naskytla priamo pod nosom. V mojom rodnom meste Banská Bystrica, kde je jedna prevádzka, ktorú spoločne so štábom navštívil.

Prevádzka v televíznej relácii bojovala s množstvom zákazníkov, stavbou jedálneho lístka, kvalitou jedla ale aj s množstvom zamestnancov. Martin im pomohol zamerať kuchyňu do správneho smeru a zlepšiť kvalitu jedla. Na konci relácie im Martin dal hodnotenie troch nožov z možných piatich. Hodnotenie nebolo nikdy úplne vysvetlené čo sa počtu nožov týka no podľa toho čo sme mali možnosť vidieť na televíznych obrazovkách súdim, že jeden a dva nože sú skôr cena za účasť. Prevádzky ktoré obdržali tri nože teda beriem ako slušne hodnotené prevádzky, ktoré by v iných formách hodnotenia dosiahli jednu hviezdu z troch. Dnes sa teda spolu pozrieme či si Pizza Pub Tank kvalitu aj udržali.

Do prevádzky som najprv chcel ísť v sobotu, no o ôsmej hodine večer bola plná “pivkárov” a vyhodnotil som že to asi ani nebude vhodné ísť testovať kuchyňu pred jej zatváraním. Svoje plány som teda zmenil a vybral som sa tam na druhý deň. Nechcel som však ísť na obed, miesto toho som pozval svojho editora s jeho partnerkou na skorú večeru.

Do prevádzky sme si sadli päť minút po piatej. Bola polo plná, no veľmi rýchlo za nami prichádzali ďalší ľudia. Je úplným štandardom že obsluha dá klientom trochu času aby sa usadili. Na počudovanie sa tak nestalo. Obsluha niekoľkokrát preplávala okolo bez záujmu. Povestná chvíľka na odloženie si a prvého kontaktu s obsluhou bola príliš dlhá. Nakoniec sme však predsa len dostali jedálne lístky. Dva. Sedeli sme pri stole traja. Rozmýšľal som či ich majú nedostatok na počet zákazníkov alebo sa len niekto prepočítal. Prekvapilo ma a bolo mi v podstate ľúto, čo považujem za chybu, že nám neponúkli drink, kým si vyberieme jedlo. O túto možnosť sme boli ukrátení. Už pri prvom pohľade na jedálny lístok som si všimol, že na rozdiel od internetovej stránky cestoviny neponúka. Mal som ukrutnú chuť na špagety Bolognese, no priamo v prevádzke v ponuke nie sú.

Nakoniec sme si však vybrali. Tomáš si dal grilované kuracie prsia so zemiakmi, Katka si dala pizzu so slaninou, salámou, paprikou (a špeciálnou požiadavkou bez feferónov) a ja som si objednal moju povestnú paradajkovú taliansku polievku a talianske hovädzie dusené. Touto objednávkou sme tak vyriešili zapeklitú situáciu. Nielen pre obsluhu. Usmievali sme sa, lebo sme vedeli, že už čoskoro sa najeme.
Dorazil príbor v štýlovom bielom vedierku. Kapitola sama o sebe. Uvedomujem si, že šlo o nápad v relácií, ktorý sa zdal ako praktický nápad. Ako sa hovorí, myslené to bolo dobre, ale… Dostali sme síce príbory až po objednávke jedla, takže aspoň nestrávili čas na stole s piatimi ďalšími skupinami zákazníkov, no pripadalo mi to ako keby to tak už bolo. Dostali sme dve vidličky, päť nožov a dve servítky. Samozrejme, všetky tie nástroje boli otočené dohora, takže ste nemali veľmi na výber ako si vybrať príbor bez kontaktu. Vzhľadom k počtu servítok si to nemáte ani čím vypulírovať.

Prvé ku stolu prišlo na všeobecné počudovanie grilované kura. Dlho nič. Keď editor temer dojedal, prišla na stôl aj pizza pre jeho partnerku a paradajková polievka. Pizza pec je oddelená od kuchyne takže dokážem rešpektovať, že čas výdaja sa nemusí dať presne synchronizovať s kuchyňou, navyše keď Katka objednávala o minútku dlhšie ako my. Čo ma však sklamalo bola absencia úplne základných postupov obsluhovania. Polievka by predsa mala ísť pred hlavným jedlom a hlavne by som očakával že bude pripravená skorej ako hlavné jedlo. Moji spoločníci sa rozhodli, že ju tentokrát vynechajú a tak by som pochopil, ak by dostali jedlo popri tom ako ja ešte konzumujem polievku. Tu sa nás však nepýtal nikto nič, zákazník tak nadobudne pocit, že o neho nemajú záujem. Hlavné jedlo dorazilo asi o 15 minút skôr ako moja polievka. Prinajmenšom zvláštne. 
Moje pocity boli zatiaľ plné rozporov. Paradajková polievka bola dobrá. Na môj vkus, keď sa používa mozzarella a nie parmezán ktorý je prirodzene slanejší, trochu by som polievku prisolil alebo použil iný slaný element ako cesnak. Možno štipka čerstvej bazalky by jej tiež neuškodila ale to sú skôr detaily a osobné preferencie. Prekvapila ma aj veľkosť porcie. Tá bola štedrá. “Pizza štangla” ktorú som si k polievke doobjednal bola tiež veľmi chutná. Príjemná zmena oproti chlebu. Zaujímavá možnosť by bola, ak by si mohol zákazník vybrať možnosť s cesnakom, možno by sa tak vyhol prílišnému soleniu polievky. Vzhľadom k veľkosti porcie mohla byť štangla aj väčšia, ale nie je to nič, čo by sa nedalo prežiť.
Na grilovanom kurati niet veľmi čo vytknúť. Ugrilované bolo dobre, nebolo presušené. Tomáš si ho objednal bez omáčky, čo bola škoda ale sto ľudí, sto chutí. Baby zemiaky boli fritované ale chuťovo príjemné. Jediným sklamaním bol šalát, ktorý nebol dochutený a tak vyzeral skôr ako povestná zeleninová obloha z 80 rokov v Československu. .
Pizzu som mal možnosť vyskúšať už aj pred touto návštevou. Je výborná, na sídliskovú reštauráciu musím pochváliť kvalitu. Cesto aj základ sú veľmi chutné. Musím podotknúť, že je dobrá aj studená, nestratí svoj cveng, čo nie je úplne bežné. Na tej ktorú mala Katka by som vytkol jednu vec a tou je paprika. Myslím si, že chute by sa lepšie prepojili, ak by bola paprika grilovaná pred tým ako ide na pizzu. To je však iba osobná preferencia. Bolo trochu komické pozorovať Katku ako so svojim jedlom bojuje rukami. Ja som sa svojej vidličky odmietol vzdať, Tomášovi už aj odniesli tanier a tak sme mali na stole len jednu.

Ponuka pizze je zbytočne preexponovaná. Niekto by mohol mať pocit že široký výber je bonusom, no myslím si že si tým prevádzka vyslovene škodí. Ja viem. čo hľadám a napriek tomu som mal problém vybrať si. Katka s tým bojovala dlhšie. Nepomohli tomu ani zbytočne kreatívne a mnohokrát infantilné názvy. Menej je niekedy viac.

Rád by som zhodnotil aj talianske hovädzie dusené, teda čakanie na Godota. No budete musieť chvíľu strpieť. Zhruba hodinu a pol. Takto si recenziu nepredstavujete? Choďte sa vyvetrať na terasu, kde je to isté sklo už od vášho príchodu. Vonka ani noha. Strácate sa? Nuž, dovoľte objasnenie.

Keď som dojedol polievku, Katka ešte bojovala so svojou porciou. Tomáš mal už dojedené a čakal, kým mi donesú hlavné jedlo . Pani servírka k nám prišla zdebarasovať a spýtala sa či si dáme ešte niečo, na čo som jej odpovedal že mám ešte objednané hlavné jedlo. Na to som dostal neutrálnu odpoveď v zmysle “aha máte ešte” čo som bral ako znamenie že sa pozrie do kasy a dá do kuchyne informáciu že druhý chod môže ísť von. Omyl. Bežne sme tak robili v prevádzach. Tu však komunikácia rajón – kuchyňa kdesi viazne. Najprv som čakal, neistý, či nevaria novú porciu – ak by sa hovädzie práve minulo, viem si predstaviť, kedy by sa v panike v kuchyni dováralo a nechcel som vytvárať zbytočný tlak. Počas čakania sa nám podarilo objednať si pitie, žiaľ už posledný krát. Aj keď sme ho dopili, nik nejavil záujem ponúknuť zas, čo je škoda, lebo editor má rád pivo a dva kúsky, čo vypil počas vyše dvojhodinovej večere je málo. Keď sa dlho nič nedialo, vybral som sa za obsluhou ako Mohamed k hore, či na niečo nezabudli. Očný kontakt nefungoval. Tak som sa vybral k baru.

Pani skontrolovala objednávku, v kase nahratá bola. Uteká do kuchyne so slovami “občas im nevylezie lístok”. Zvláštne. Ak sme na tom istom lístku mali aj ostatné ako je to možné? Nereagujem. Človek by čakal ospravedlnenie, miesto toho dostanem otázku, “Budete ho jesť ešte tu alebo vám ho zabalíme? On totiž nečíta lístky.”: Je im to ľúto? Neviem. Tým považujú situáciu za vyriešenú. On, asi kuchár sa príde určite čoskoro ospravedlniť. Jedine, že by nie. Napriek situácií, aj pokročilému času som sa rozhodol, že si to zjem tam. To servírku mierne prekvapilo.

Po zhruba krásnych osemdesiatich minútach od nášho príchodu dorazilo moje hlavné jedlo, stále bez akýchkoľvek magických slovíčok, bez úsmevu, bez akejkoľvek emócie. Musím povedať, že mi vyhladlo a hoci som bol pripravený urobiť si obrázok tohto jedla, neodolal som a začal ho hltať skôr takže som si zvečnil už po ochutnaní. Mäso bolo dobre ochutené, mäkké a bolo to veľmi príjemne nielen po vizuálnej stránke. Chlieb, ktorý podávajú je domáci. Nemôžem mu nič vytknúť. Táto kombinácia chuťovo baví. Možno by som vytkol hustotu omáčky, myslím, že bola zredukovaná až príliš a trochu pripomínala skôr omáčku na špagety. Na tie som sa tešil a hoci som ich v ponuke nakoniec nenašiel, vrátila sa mi moja chuť aspoň v takpovediac lepšej forme ako v žiadnej.

Plán bol niečo prehryznúť, po jedle si objednať cibuľové krúžky alebo paštétu s nápojmi, no skorá večera už trvala bezmála dve hodiny. Po porade s priateľmi som sa rozhodol, že si dám ešte svoj obľúbený dezert. Tu ponúkajú palacinky. Tie ľúbim. Servírka bez slova opúšťa stôl. Neopýta sa, či má ešte niekto na niečo chuť. Prázdny pohár v zornom uhle. Vyzerá to tak, že kamoška už piť nebude. Nevadí. Servírke.
Palacinky prekvapivo dorazili včas. Tentokrát mi naservírovali príbor ako pre celý pluk. Keby to videla pani majsterka Kozáková, bola by nešťastná. Opakovala by jej známe “lyžica sťaby nôž”, aby sme si zapamätali že k palacinkám sa dáva miesto noža lyžica. Tá slúži na to aby ste si nabrali s palacinkami aj omáčku. Tentokrát som mal v plecháčiku 12 vidličiek, 8 nožnov. Lyžica žiadna. A dve servítky.

Tu si však vystačíte aj s obyčajným nožom, pretože omáčka ani šľahačka k palacinkám nie je. Palacinky samotné neboli prihrievané, čo je pozitívna stránka veci. Pseudonutele, ako kupovanému produktu, tiež nie je veľmi čo vytknúť. Takzvané “jahodové pyré” je iba toping. Aj to iba pár bodiek. Nič originálne. Naopak, ak by som sa lepšie zamyslel, tak si spomeniem aj názov výrobcu. Banán podali z chladničky rovno na tanier, bol studený. S teplými palacinkami nevytváral kontrast ktorý by mohol byť zaujímavý. Nepopieram, existuje kombinácia palaciniek so zmrzlinou a horúcou čokoládou, no tento pokus zmrzlinového banánu bez čokolády som nečakal. V konečnom dôsledku, netvrdím, že boli zlé, lebo dobré palacinky žiaľ nezvláda väčšina podobných prevádzok, no bolo až do očí bijúce voči ostatným jedlám, že ich nepripravovala ruka skúseného šéfkuchára.
Po vyše dvoch hodinách sme sa rozlúčili. Ani pri platení som sa nedočkal jediného náznaku ospavedlnenia. Človek by očakával, že ak sa stane podobná situácia, tak je to prirodzené. Minimálne aspoň prejaviť záujem, či je so všetkým spokojný alebo že v budúcnosti to bude lepšie. Absolútne nič. Hoci sme pri odchode pozdravili odpovedalo nám ticho.

Celkové pocity? Chaotické. Ak by som hodnotil jedlá okrem dezertu, udelil by som jednu hviezdu z troch a spokojný sa vrátim znova. Ten však kvalitu znižoval a bolo by dobré premyslieť možnú zmenu, ideálne v sezónnom prevedení. Nebyť obsluhy, udelil by som o hviezdu navyše. Keby bola aspoň priemerná. Žiaľ, toto nebol ten prípad. Až natoľko, že túto prevádzku už nemám chuť opätovane navštíviť, ak si personál neuvedomí, v čom sú priority reštaurácie. Keby som pozval menej trpezlivých priateľov, obávam sa, že by som prevádzku opustil už oveľa skôr.

Ak chcete dobré jedlo a máte veľa času, rozhodne Pizza Pub Tank navštívte. Vyzerá to aj ako ideálna prevádzka na korektúry kníh alebo inú personálom nerušenú prácu, pretože ste neviditeľní a tak nehrozí, že miniete veľa. Zostanem zatiaľ verný ich roznáške, rád sa ich servisu momentálne vyhnem. Ak sa pravá ruka naučí spolupracovať s ľavou, rád sa vrátim. Ak sa navyše naučia priznať omyl, nepochybia. A ak do tretice pochopia, že úsmev je úplne zdarma, môže to byť fajn miesto. Možno raz.