Každoročne, napriek svojmu časovému vyťaženiu, prečítam aspoň 52 kníh. Je to zvyk, ktorý som si vybudoval, keď som v jeden rok prijal päťdesiatdva-knižnú výzvu, ktorá jednoducho hovorí, že máte prečítať aspoň jednu knihu týždenne. Nikdy som si to pred tým nepočítal, ale zistil som že ma to trochu viac drží pri mojom obľúbenom hoby. Môžem povedať, že som ju vtedy splnil. Vlastne splnil som ju od vtedy každý rok, aj keď väčšinou som tak zamestnan inými vecami, že ju začnem niekedy v Máji.
Tento rok som sa však rozhodol ju začať skorej, pretože konečne vyšiel dlhoočakávaný preklad knihy “Ready Player Two”.
Ide o pokračovanie diela, ktoré napísal Ernest Cline “Ready Player One”. Pre tých, ktorí nevedia o čom vlastne hovorím, Ready Player One je kultová kniha napísaná veľkým geekom pre iných geekov. Je plná referencií prevažne (ale nie exkluzívne) na kultúru osemdesiatych rokov. Ready Player One patrí k mojim obľúbeným knihám, neviem či je to, preto, že sa svojim spôsobom dokážem dobre asociovať s hlavnou postavou, preto, že milujem jej referencie alebo jednoducho, preto, že ľúbim cliché ľúbostné príbehy.
Každopádne, na Ready Player Two som sa chystal už dlho. No mám taký hlúpy zvyk, ktorý porušujem len vo výnimočných prípadoch, že ak niečo prečítam v jednom jazyku aj ďalšie pokračovania čítam v tom istom. Moja knižnica je, teda plná Slovenských, Českých a Anglických vydaní kníh, no série sú vždy v tom istom – jedinú výnimku tvorí séria “Hraničiarov Učeň”, ktorú som začal v Slovenčine a dočítal v Češtine, pretože preklad do Slovenčiny bol v tej dobe pozastavení.
Ale nie sme tu na to, aby som vám rozprával o svojej knižnici, ktorá žalostne dlho potrebuje nové police. Sme tu, aby som vám porozprával svoje dojmy z “Ready Player Two”. Pokúsim sa o to s, čo najmenším množstvom spoilerov. No ešte pred tým sa musím spýtať PREČO? IKAR, ako môžete vydať jedinú edíciu knihy v inom dizajne ako prvý diel? To je ten papierový prebal až tak nákladný?
Než začneme vám aspoň rýchlo pripomeniem základné prvky Ready Player One. Svet je distopické miesto a ľudia pomocou technológie virutálnej reality žijú a existujú v hernej simulácii. Presunul sa do nej takmer všetok obchod a reálny život funguje len na to, aby ste svoje životné schránky udržali v chode dokým sa budete môcť znovu prihlásiť. Po tom, čo zomrie tvorca tejto technológie, z jeho poslednej vôle je vyhlásená súťaž o dediča celého jeho majetku. Ten kto prvý nájde tri skryté vajciamn, získa kontrolu nad týmto všetkým a k tomu jeho, takmer nekonečné bohatstvo.
Príbeh druhej knihy sa začína len krátku chvíľu po ukončení tej prvej. Najprv nás autor uvádza do nového príbehu a ide to na moje počudovanie veľmi dobre. Pokiaľ viem, pokračovanie nebolo nikdy naplánované a premostenie, ktoré prišlo v dvojke je slušne vymyslené, vôbec som nemal pocit, že bolo silené.
Ale v konečnom dôsledku mu to nemám za zlé. Príbeh “Uväznený v simulácii” mám rozpísaný aj ja.
Po tom, čo sa veci zvrtnú a naše hlavné postavy sú uveznené v hernej simulácii novým záporákom, sú vyslaní na novú misiu. Nájsť sedem črepín, podobne, ako v jednotke hľadali tri vajcia.
Ako sa nakoniec ukáže, hlavná záporná postava je napísaná oveľa lepšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Zo začiatku som z nej mal pocit, že ide len o kopírovanie klasických prvkov sci fi príbehov a kniha skončí, len ako akási farma na peniaze. Nemôžem povedať, že by to z časti nebola pravda, rozhodne nejde o najlepšie napísaného záporáka v dejinách cliché, no, ako sa nakoniec ukáže, nebolo to až také fiasko, ako mohlo byť.
Zvyšok postáv nie je veľmi iných, ako boli v predchádzajúcom diely. Parsifal je stále rovnaký a poučil sa len veľmi málo z minulosti. Art3mis vytvára niekoľko nových konfliktov, hlavne na to, aby kniha nebola až príliš krátka a Aech spoločne so Shotom tvoria dvojicu pomocníkov a v príbehu sa ukazujú len, preto, že by nedávalo zmysel, keby Parsifal zachraňoval svet bez nich. Trochu ma mrzí, že nové postavy neboli využité takmer vôbec
Kniha sa celkovo číta veľmi dobre, no musím povedať, že sedem črepín bolo už na môj vkus priveľa. Možno to bolo tématikou piatej úlohy, nie som si istý, no zhruba tam som sa neskutočne nudil a musel som sa nútiť čítať ďalej. Mám pocit, že číslo sedem bolo zvolen hlavne, preto, aby bolo do knihy možné natlačiť čo najviac referencií, zase na druhú stranu aj pri vajciach bolo úloh šesť takže asi toto rozhodnutie dáva zmysel.
Celkovo sa mi páčilo ponorenie do mythosu tohto sveta a aj to, že sme sa dozvedeli viac o minulosti a vedľajších postavách.
Záver bol… uspokojivý. Nie som si istý čo som čakal, no toto úplne nie. Keď nič iné, som rád že Ernest Cline nezvolil úplne všetky cliché prvky tohto typu príbehu, aj keď, ako zvyknem hovoriť, pokiaľ ste ich prečítali alebo videli dosť, viete čo sa stane neskôr v momente keď sa niektoré prvky objavia prvý krát v texte.
Inak povedané, ak sa vám páčil “Ready Player One”, nemusíte sa báť siahnuť po “Ready Player Two”. Ak neočakávate ďalšie kultové dielo ale iba oddychovú knihu ktorá vám vráti nostalgiu prvého dielu, nebudete mať problém. Ale ak očakávate že vás kniha pohltí rovnako ako prvý diel, asi budete sklamaný.
Za mňa bola táto kniha slušný nadpriemer neplánovaných pokračovaní.