Festival 66 hodín
Keď mi Jakub napísal, že potrebuje odviezť na diskusiu na festivale v Smolníku, váhal som len niekoľko sekúnd.
Festivaly mám rád a kamarátovi rád pomôžem, ak je to v mojich možnostiach. Napriek menším problémom s časovým manažmentom sme v piatok prišli do Smolníku načas, aj keď trochu natesno a odparkovali sme neďaleko festivalu, aby sme mohli rýchlo utekať dnu. Do diskusie nám totiž ostávalo sotva pätnásť minút.
Každopádne, diskusia prebehla skvele a mohli sme sa venovať festivalu. Ten sa odohrával v bývalej tabakovej továrni v už spomínanom Smolníku a organizovala ho
“Tabačka“. Okrem diskusií na rôzne témy ponúkal festival aj výstavy, workshopy, prehliadky, divadlo a samozrejme koncerty.
Atmosféra festivalu bola skvelá a každý, kto má rád tento druh zábavy, si tam rozhodne nájde svoje. Až do večera sme sa “flákali” a bavili. Stáli sme ešte pred jedným dôležitým rozhodnutím, a to či ideme na noc domov, alebo pôjdeme až ráno. Obaja sme totiž na druhý deň smerovali na svadbu našich spoločných kamarátov. Nakoniec sme sa rozhodli zostať do rána, aby sme si užili festival a podporili organizátorov.
No vzhľadom na to, že vstávam každý deň okolo 4:30 ráno, na mňa k večeru doľahol ubehaný deň a napriek “hlučným” koncertom som sa rozhodol, že si zdriemnem v aute. To je predsa len rovnako pohodlné, ako hocijaký stan, akurát ho už mám pripravené.
Netrvalo dlho a zobudilo ma búchanie na okno, Kubo si prišiel zobrať veci z auta. Tak som sa s ním ešte na pár minút vrátil na festival, no rýchlo som zistil, že moja energia je nedostačujúca a vrátil som sa do auta.
Ako neunikal iba vzduch
Tentokrát mi bolo dopriate dlhšie spanie, keď ma opäť zobudil zvuk: “buch, buch” rovno pri hlave. Ako som sa začal preberať, myslel som, že Kubo opäť prišiel po nejaké veci, keď som začul ďalšie “buch” z opačnej strany.
Rýchlo som si uvedomil, že to nie je Jakub a hľadal som okuliare. “Buch”… “Buch”… cez okno som videl človeka v bielom tričku zohnutého pri aute neďaleko odo mňa. Rýchlo som sa pozviechal a odomykal auto. No keď už som bosý vystúpil a opäť sa pozrel na miesto, kde som dotyčnú osobu videl, už tam nik nebol. Do noci sa iba niesol syčavý zvuk vzduchu unikajúceho z pneumatík áut stojacich okolo mňa. Obzeral som sa naokolo, ale nikde už nebolo ani živej duše. Skontroloval som svoje koleso, z ktorého som počul buchnutie, aj keď mi bolo jasné, že som sa škode nevyhol. Rýchlo som sa vrátil do auta, aby som sa aspoň obul a vydal som sa na hlavnú bránu nájsť niekoho, kto mi pomôže v ďalšom postupe.
Okamžite som pred bránou našiel niekoľko ľudí z organizátorského teamu a zreferoval som im, čo sa stalo.
Už keď sme kráčali k autu povedali mi, že mali pred chvíľou na bráne problém s opitým jedincom. A podľa toho, ako o ňom lokálni ľudia na festivale nechceli hovoriť, sme rýchlo vyhodnotili, že je to známa postava.
Nebolo to úplne prekvapenie, keď z uličky najbližšie k “poslednému” poškodenému autu vyšlo BMW s bratislavskými poznávacími značkami a v ňom sedel “výtržník” z brány. Ako okolo nás prechádzal, vôbec ho, a vlastne ani jeho vodiča, netrápilo, že takmer zrazil jedného z organizátorov a pálili preč.
Polícia nám povedala, že posielajú hliadku a my sme zatiaľ kontrolovali rozsah škôd. O viac ako hodinu neskôr prišlo policajné auto s tým, že toho majú v piatok veľa. Organizátori im povedali, čo sa stalo na bráne, ja som im povedal, čo sa stalo pri aute. Nedozvedeli sme sa veľa, akurát, že to príde spísať druhá hliadka, pretože im za chvíľu končí služba a spísať desať záznamov by trvalo príliš dlho. Akurát nám povedali nech dáme dokopy čo najviac majiteľov.
Keď nás páni policajti opustili, dali sme sa na riešenie problémov, lebo nám bolo jasné, že si musíme pomôcť sami. Kubovi som spísal všetky rozmery pneumatík, ktoré boli poškodené, aby mohol osloviť svojich skvelých fanúšikov s prosbou o pomoc. Nedávali sme tomu veľké šance na úspech, no nevedeli sme, kto bude mať dojazdové koleso a kto nie, takže sme chceli zabezpečiť čo najširšie možnosti.
Medzičasom sa k nám pridala aj Zuzka, ktorá utrpela ujmu a priviedla jednu z dobrovoľníčok, ktorej auto bolo taktiež poškodené. Keďže ide o dobrovoľníčku, radšej ju nebudem spomínať menom a priznám sa tiež, že si presne nepamätám, kedy prišli. Akurát viem, že boli unavené, frustrované a vystresované, tak sme sme ich poslali vyspať sa, pretože ťahali už dlho a do príchodu ďalších policajtov mali času viac ako dosť.
Kým sme čakali na políciu, zisťovali sme, čo sa dalo. Výtržník na bráne bol identifikovaný ako Radoslav Baran, o ktorom tiež pred nejakou dobou písal Dušan Mikušovič v Denníku N ako si zrekonštruoval penzión z Eurofonodov. Nedávno sa tiež pokúšal o menší obchod s vláčikmi v Českej Republike, ako napísala Zdislava Pokorná, tiež pre Denník N.
Známy eurofondový podvodník bol, ako som už napísal, tiež pasažierom v odchádzajúcom BMW.
Keď sme sa na neho pýtali, málokto povedal niečo pekné. Najkrajší komentár bol: “Nikdy som s ním nemal problém.”.
Jeden z obyvateľov sa neskôr tiež vyjadril: “Tento podvodník už tretie volebné obdobie vládne v obci cez svoju figúrku, ktorú pretlačil do funkcie starostu. Myslí si, že je nedotknuteľný.”
Obvinenia tohto rozsahu samozrejme nemám ako overiť, no už len to, že to o vás niekto chce povedať značí, že nie ste populárny medzi vlastnými susedmi.
Ľudská dualita
Druhá policajná hliadka prišla okolo 10:00. Nebol som pri ich príchode, takže som nezachytil dôvod, prečo tak neskoro, keďže sa s kolegami mali striedať o 7:00. No veľmi rýchlo som sa nanútil, aby som patril k prvým komu budú spisovať zápisnicu. Na prvý pohľad sebecké, ja viem, ale mal som obavu, že to nepôjde tak, ako by som si predstavoval. Čo sa nakoniec aj potvrdilo.
Pri otázke “koľko je škoda na aute” som sa rovno pustil do debaty, ako sa škoda počíta? Pretože škoda na pneumatike je jedna vec, no materiálna škoda voči mne je značne vyššia keďže oprava niečo stojí, vymeniť musím minimálne dve pneumatiky, aj keď je poškodená iba jedna. Bol som presviedčaný, že podľa zákona počítame iba jednu pneumatiku (nie som dostatočne znali tohto práva, aby som vedel oponovať). Každopádne som, teda vyčíslil škodu na jednej pneumatike na 120€. Reakcia policajta sa nedala čítať inak ako spochybňovanie. Na, čo som mu povedal, že mám atypický rozmer pneumatík (mám auto Japonskej výroby) a, keď začal obzerať pneumatiky tak som mu povedal, že som roky tie autá predával a mám veľmi dobrú predstavu koľko moje pneumatiky stoja.
Pri spisovaní ďalšej zápisnice som radšej “pomohol” a diktoval som ceny a informácie, za ktoré sa viem postaviť. Za čo mi bolo poďakované, pretože spisovanie zápisnice pôjde rýchlejšie.
Po spísaní troch áut nám bolo povedané, že ostatní majitelia sa majú ozvať po telefóne, keď sa objavia.
Bolo nám tiež povedané niečo v zmysle, že nemôžeme len tak “hocikoho” obviniť. To, že máme dôvodné podozrenie skrz konflikt a časové rozhranie. Evidentne tieto okolnosti neboli dostatočné ani na to, aby bol pán Baran kontaktovaný ako potenciálny svedok.
Onedlho sa nám podarilo nájsť niekoľko ďalších majiteľov. Niektorý povedali, že musia ísť, prehodili si autá na dojazdové kolesá a odišli. Iný sa snažili márne dovolať na telefónne číslo, ktoré nám nechala polícia.
Zhruba v tomto čase sa už po dedine začalo rozprávať o incidente. Zastavilo sa u nás mnoho ľudí. Niektorý zvedavý či nahnevaný.
Až tu som si prvý krát uvedomil ľudskú dualitu, ktorú v ten deň pozorujem. Takmer všetci, kto sa pri nás zastavil, nám vyjadril slová podporí alebo dokonca ponúkol pomoc. Začalo to požičiavaním náradia. Neskôr nám sami vymenili jedno koleso, až to vyvrcholilo tým, že nám pomohli nájsť človeka, čo má v garáži vybavenie na výmenu pneumatík, odviezli nás tam a pomohli nám auto opraviť. To všetko a, čo bol vrchol, za to všetko si nechceli zobrať ani jediné Euro.
Touto cestou by som im chcel ešte raz poďakovať, neviem, ako by sme riešili situáciu, keby neboli tak veľmi ochotný.
Rovnako musím poďakovať ľuďom, ktorí nám nezištne priniesli náhradné pneumatiky až z Prešova. Ste skutočné hviezdy.
Na druhú stranu medzi časom, polícia prišla tretí krát. Tento krát sa rozprávali s párom, ktorý obišiel úplne najhoršie. Mali prepichnuté dve pneumatiky a škodu “odhadli” na 300€. Odhadli dávam do úvodzoviek, pretože pneumatiky menili pred nedávnom a vedeli veľmi presne koľko ich náprava bude stáť. No v tomto momente sme začali skúmať či vôbec majú prepichnuté pneumatiky. Polícia totiž naznačila, že ich mohli mať mäkké už skôr a iba si to nevšimli. Nevedeli totiž na prvý pohľad nájsť dieru.
Neviem, teda aká je pravdepodobnosť, že pri deviatich autách, na ktorých sa nejaký hlupák vybláznil, bude mať to desiate “sfučané” pneumatiky náhodou, no asi by som si podal športku, keby tomu tak v ten deň bolo.
Stávkovú kanceláriu som nanešťastie hľadať nemusel, pretože o chvíľočku sa diera našla.
Nasledovali otázky či niekoho predchádzajúci deň neprovokovali. Neviem prečo sa to nespýatli napríklad mňa alebo dvadsaťročnej dievčiny s tridsaťročným autom, ale niečo mi hovorí, že s tým mala niečo výška škody.
Pri krátkom rozhovore s nimi sme sa dozvedeli, že nevedia nájsť ani pána Barana a ani starostu. Obaja sa pritom mali zúčastniť v ten deň pohrebu a starosta mal (ak ma pamäť neklame) o jednej hrať futbal. Ale nie som policajný detektív, takže asi oplývam iným vnímaním reality.
Povedali nám, že to rovnako môže mať na svedomí aj miestny blázon či “skupina mladíkov”. Na otázky či získali aspoň kamerový záznam, nám odpovedali, že to budú riešiť, ale pani, ktorá to má na starosti bude v práci až v Pondelok. Takže ak si obec na základe GDPR nedrží záznamy dlhšie ako 72 hodín, v Pondelok sa budú na kamery chcieť pozerať akurát tak kurence.
Po spísaní áut, ktorých majiteľov sme mali k dispozícii, sa policajti vyjadrili, že “dnes už neprídu” a odišli. Hľadanie posledných dvoch majiteľov nechali na nás. Dohľadať ich podľa ŠPZ je bohužiaľ nemožné, veď poštový holub na stanicu letí príliš dlho. Možno sme im mali povedať, že majú neplatné PZP.
Napriek tomu, festival bol skvelý. Trochu ma znepokojil aj prístup ČASTI organizátorov. Časť osadenstva totiž podľa reakcií viac trápilo, aby tento incident nevrhol zlé svetlo na festival ako to, aby sa takáto vec doriešila do konca. Neviem, ako by sa k tomu postavili, keby to bolo na oficiálnom parkovisku. No napriek tomu musím povedať, že veľká väčšina z organizátorov bola, skvelá a snažili sa nám úprimne pomôcť, nad rámec toho, čo sa očakávalo. Organizátori a tak isto aj festival sú v celom incidente úplne nevinne a stali sa len nepriamou obeťou jedného úbožiaka.
Predstavy o idéalnom svete
Ja viem, že v ideálnom svete nežijem. No keby áno, predstavujem si policajnú prácu veľmi priamočiaro. Napríklad, keď vám príde hlásenie o desiatich autách s prepichnutou pneumatikou. V ten istý večer. Na tom istom parkovisku. Stojacich vedľa seba. So svedkom v jednom z nich. Tak nemusím uvažovať o tom, či to bola práca jedného páchateľa alebo desiatich rôznych indivíduí, ktoré sa zhodou okolností v ten istý čas na tom istom mieste rozhodli každý prepichnúť jednu pneumatiku.
Tiež si predstavujem život vo svete, kde mi policajné zložky nebudú spochybňovať škodu na vozidle. Predstavujem si stav, kde spôsobená škoda znamená celá škoda, a nie len tá časť, ktorá bola bodnutá nožom.
No v ideálnom svete nežijem. Preto sa dnes vôbec musím zamýšľať, kam sme to dospeli. Vo svete, kde magor s nožom môže behať voľne po uliciach, ale ja uvažujem či mi ešte dodatočne nepríde pokuta, pretože som do záznamu uviedol, že som spal v aute.
Aktualizácie
Jakubove zhrnutie si môžete prečítať na jeho Facebookovej stránke.
26.07.2023 – Dnes o 16:49 mi telefonovali z polície Gelnica. Vzhľadom na to že som bol na stretnutí, zmeškal som tento pokus o kontakt. O 19:55 sme sa už úspešne spojili, do zápisnice bolo doplnené, že som videl osobu v bielom tričku, a tiež mi bolo povedané, že možno ešte budem predvolaný na výsluch. S čím teda samozrejme nemám problém.
30.07.2023 – Dnes som dostal po telefóne pár doplňujúcich otázok, ale vzhľadom na ich charakter ich radšej nezverejním.
12.08.2023 – Vzhľadom na to že nasledujúca informácia bola už medializovaná, nebojím sa ju zverejniť. Náš prípad bol nedávno preradený na kriminálku v Spiškej. V súčastnosti sa snažím spojiť s našim vyšetrovateľom, aby som si dohodol termín výsluchu. Informácie ktoré spísal Boris Macko pre denník Pravda si môžete prečítať tu.